Podporujeme

Milí priatelia,

ak ste v roku 2015 začali spolu s nami sledovať cestovateľské osudy dvoch mladých horolezcov a cestovateľov Pavla a Michala Gejzu (Slovakia Eagels), máme pre Vás nové informácie.
Tento raz, píše sa rok 2016, Vás zavedieme na iný kontinent, do Afriky, kolísky ľudstva. Tu spoločne s našími mladými priateľmi siahneme po ďaľšom klenote Koruny Zeme, najvyššom horskom masíve Afriky, Kilimanjare s vrcholom Uhuru vo výške 5895 m n m. V rýchlosti precestujeme niekoľko východo a stredoafrických štátov. Tanzániu, Keňu, Ugandu, Rwandu a Zanzibar.

Dňa 3.9.2016 sa Pavol a Michal Gejza z Viedenského letiska Schwechat prepravili na letisko do východoafrického mesta Dar es Salam. Tu obkľúčení domorodými prepravcami a obchodníkmi nasadli na autobus smerujúci do mesta Moshi v severnej časti Tanzánie, východiskového stanovišťa pre vysnívaný výstup na tzv. Bielu horu, Kilimanjaro.

To ešte netušili, že Afrika ich bude vnímať hlavne ako zdroj nekonečného finančného príjmu. Museli sa povzniesť aj nad komerciu, s ktorou sa stretli ako v Národnom Parku Kilimanjaro, tak vo veľkej časti rovníkovej Afriky, v ktorej sa pohybovali.

Samotný výstup na Kilimanjaro nebol z horolezeckého hľadiska tak náročný ako výstup na iné najvyššie vrcholy Koruny Zeme, avšak počas výstupu museli Pavol a Michal Gejza prekonať niekoľko vegetačných pásiem. Začali v pásme savany a savanového lesa, ktorý prešiel do divokého horského dažďového pralesa siahajúceho až do výšky 3300 m n m. Nad touto hranicou sa cez krovinanté a bylinné spoločenstvá dostali až do vysokohorskej pustaniny siahajúcej do výšky 4800 m n m. Vyššie ich čakali arktické podmienky bez vegetácie. Prostredie bolo tvorené vulkanickými horninami a miestami pokryté ľadovcom. Počas výstupu im najvernejším, ale aj najnebezpečnejším spoločníkom bolo neúprostne spaľujúce africké slnko. Vrchol Uhuru vo výške 5895 m n m. dosiahli dňa 9.9.2016. Na vrchole zažiarila vlajka Slovenskej republiky.

Po úspešnom a hektickom zostupe dňa 10.9.2016 pokračovali v ďalšom dobrodružnom, ale aj nebezpečnom putovaní po rovníkovej Afrike. Do Národných parkov ako Ngorongoro, Serengeti, k Viktoriinmu jazeru a iným zaujímavostiam sa prepravovali prenajatým autom. Pri presunoch v noci najnebezpečnejšie neboli divoké a voľne sa pohybujúce zvieratá, ale spomaľovače a pásy s hrotmi na afrických hlinitých cestách, ktoré používali miestne policajné hliadky ako kontrolné stanovištia. Naši cestovatelia autom precestovali cca 2800 km. Zažili a spoznali Afriku tak, ako to nie je možné pri využití služieb žiadnej cestovnej kancelárie pri organizovaných zájazdoch. Spoznali odvrátenú aj prívetivú tvár Afriky a jej obyvateľov. Tie ľudsky najhodnotnejšie boli zážitky s najchudobnejšími príslušníkmi miestnych afrických kmeňov, ktorí ešte nemajú hodnotový rebríček zdeformovaný komercionalizmom.

Na území Národného parku Serengeti sa stretli s pôvodnými obyvateľmi, Masajmi a ich obydliami. Pri prechode savanami parku, Slovakia Eagles sprevádzali zebry, pakone a antilopy. Park Ngorongoro ich uchvátil aj svojou polohou v kaldere vyhasnutej sopky. Nachádza sa tu najväčšia koncentrácia voľne žijúcich afrických zvierat, v počte okolo 30 000 jedincov. Nosorožce pozorovali v Národnom parku Nakuruv juhozápadnej časti Kene, kde okrem cicacavcov možno pozorovať až 400 druhov vtákov, vrátane miliónovejpopulácie plameniakov.

Najkrajšie západy slnka zažili najmä pri Viktoriinom jazere, najväčšom africkom jazere, ktoré leží na hranici Kene, Ugandy a Tanzánie. Celková dĺžka jeho pobrežia je 7000 km.

V Rwandskom meste Kigali navštívili pamätník obetí nedávnej genocídy, ktorá sa udiala medzi kmeňmi Hutov a Tutsiov. Od apríla do júla 1994 bolo v Rwande zavraždených milión Tutsiov a 2,5 milióna ľudí bolo vyhnaných z krajiny.

Africké dobrodružstvo Pavol a Michal Gejza zavŕšili takmer trojdňovým pobytom na rozprávkových ostrovoch Unguja a Pemba v Indickom oceáne, ktoré tvoria autonómny štát Zanzibar patriaci do Tanzánie. Tu pozorovali aj podmorský svet korálových útesov.

Poslednou zastávkou pri návrate do Európy bol Egypt. Jazda na koňoch v káhirskom predmestí v Gíze a obhliadka egyptských pyramíd tesne pred nasadnutím do lietadla smerujúceho do Európy bola krásnou bodkou za ich africkým dobrodružstvom.

Rok 2015
Pavol Baláž a Michal Gejza Kernáts, sú mladí ľudia (zamestnanci spoločnosti AT&T), ktorí vyznávajú návrat k prírode a pravým ľudským hodnotám. Pred viac ako tromi rokmi sa zapojili v tichosti, bez zbytočnej publicity do horolezeckého projektu „Koruna Zeme“, v rámci ktorého sa snažia o zdolanie 9 najvyšších vrcholov jednotlivých svetadielov.

V predchádzajúcich dvoch rokoch čistým výstupom zdolali Mont Blanc a Elbrus. V tomto roku sa im výzvou stala Severná Amerika s najvyššou horou Mount McKinley.

Počas ich expedície, konkrétnejšie 1.9.2015, prezident Obama pri návšteve Aljašky vrátil najvyššej hore Ameriky jej pôvodný indiánsky názov Denali (vysoká alebo veľká). Pavol s Michalom sa do základného tábora dostali 3.9.2015 a tak sa stali prvými horolezcami v histórii, ktorí sa pokúsili zdolať DENALI (6 194 m) v jej staronovom oslovení. Toto, však nebol jediný aspekt ich expedície, ktorý ju urobil jedinečnou. Pavol a Michal sa totiž rozhodli zdolať Denali mimo horolezeckej sezóny. Boli tak prví, korí sa o to po 7 rokoch pokúsili.

Žiaľ, naši mladí horolezci, nemohli svoj výstup dokončiť, a tak vo výške cca 5000 m ukončili historicky prvý pokus o výstup na staronovú horu Denali.

My však vieme, že ani Pavol, ani Michal sa nevzdávajú a preto im patria tieto slová:

„Chlapci držíme Vám palce a podporujeme vás, pri prekonávaní budúcich výziev.“

Podporujeme

Nájdete nás

Kontaktujte nás

Menu